Výskumno-edukačná sieť MAB UNESCO pre Slovensko

Výskumno-edukačná sieť MAB UNESCO pre Slovensko

Výskumno-edukačná sieť MAB UNESCO pre Slovensko je národná sieť pre výskum a vzdelávanie v biosférických rezerváciách Slovenska, s presahom spolupráce do zahraničia. Sieť je založená v júni 2025 a jej partnermi sú biosférické rezervácie Poľana, Slovenský kras, Tatry a Východné Karpaty, prírodovedne zamerané katedry/fakulty univerzít a vysokých škôl a vedecké inštitúcie, ktoré pracovne pôsobia v územiach biosférických rezervácií.

Víziou siete je vytvorenie unikátnej výskumnej a vzdelávacej komunity na Slovensku a jej poslaním je neustále rozšírenie spolupráce nielen medzi jej partnermi, ale aj spolupráce s materskými, základnými a strednými školami, pamiatkami Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, so Slovenským ľudový umeleckým kolektívom pôsobiacom v oblasti umeleckého spracovania a interpretácie tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku a mnohými, s Ústredím ľudovej umeleckej výroby, ktoré napĺňa svoje poslanie v oblasti ochrany a rozvíjania tradičných remesiel a domáckych výrob na Slovensku a mnohými ďalšími partnermi, ktorí sa venujú kultúre, tradíciám a tradičnej výrobe v územiach biosférických rezervácií.

Spolupráca partnerov siete:

Navrhovanie tém pre nové výskumné projekty a témy záverečných prác pre študentov manažérmi biosférických rezervácií, podľa potrieb biosférickej rezervácie.
Poskytovanie informácií o vedených a ukončených projektoch riešených v biosférickej rezervácii, poskytovanie informácií o publikačnej činnosti a o záverečných prácach realizovaných v biosférickej rezervácii katedrami prírodovedne zameraných fakúlt univerzít a vysokých škôl.
Možnosť zapojenia sa pedagogických inštitúcií do súťaží navrhnutých SV MAB UNESCO.

Program MAB UNESCO

◆

Program Človeka biosféra (Man and the Biosphere - Ďalej MaB) UNESCO)

Program Človek a biosféra je medzivládny a interdisciplinárny program, prijatý v roku 1971. Je výsledkom záverov generálnej konferencie Organizácie spojených národov, ktorá sa konala v roku 1968 v Paríži. Cieľom konferencie bola diskusia o klesajúcom trende zdravého životného prostredia, prírodných zdrojov a otázkach podpory ich racionálneho využívania. Konferencia bola prvým celosvetovým stretnutím na medzivládnej úrovni s cieľom prijať odporúčania týkajúce sa problémov životného prostredia s dôrazom na ich rastúci význam a globálny charakter.​

V začiatkoch bol Program MAB koncipovaný v širších okruhoch, ktoré pomáhali pri nadväzovaní spolupráce, výmene skúseností a informácií z dobrej praxe členských krajín. Spektrum tém sa zameriavalo na využívanie krajiny človekom, prispôsobenie ľudských aktivít kapacite ekosystémov, prístupy k vykonávaniu environmentálnych hodnotení a vývoj účinných opatrení na revitalizáciu degradovaných ekosystémov. Po celom svete sa identifikovali tzv. „rezervy biosféry“ – územia, kde sa pomerne úspešne darilo vykonávať tento multidisciplinárny prístup vo využívaní krajiny.​ ​

Sevilská stratégia

V roku 1995 sa začala nová éra biosférických rezervácií. Po medzinárodnej konferencii v španielskom Seville bol prijatý nový „zákonný rámec“ pre biosférické rezervácie – „Sevillská stratégia“. Bola prvým dokumentom, ktorý načrtol víziu budúcnosti programu MAB do 21. storočia. Definovala kritériá pre biosférické rezervácie tak, aby zahŕňali sociálne, kultúrne, duchovné a ekonomické potreby spoločnosti spolu s využívaním vedeckého výskumu. Vo svete, ktorý je čoraz viac ovplyvňovaný negatívnymi ľudskými vplyvmi, sa tak biosférické rezervácie stali modelovými územiami, kde človek žije a využíva krajinu v súlade so zachovaním a zhodnocovaním prírodných a kultúrnych hodnôt.​ ​

Program MAB na medzinárodnej úrovni koordinuje Sekretariát MAB v rámci UNESCO. Riadiacim orgánom je Medzinárodná koordinačná rada pre program MAB (ICC MAB). Na národnej úrovni sú aktivity UNESCO koordinované Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVaEZ SR) a prostredníctvom Slovenskej komisie pre UNESCO (SK UNESCO). Problematiku biosférických rezervácií (BR) vecne zastrešuje Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR).

Čo sú to biosférické rezervácie?

Biosférické rezervácie sú „miestami učenia sa pre trvalo udržateľný rozvoj“. Sú to miesta na testovanie interdisciplinárnych prístupov k pochopeniu a riadeniu zmien a interakcií medzi sociálnymi a ekologickými systémami, vrátane predchádzania konfliktom a manažmentu biodiverzity. Sú to miesta, ktoré poskytujú lokálne riešenia globálnych výziev. Biosférické rezervácie zahŕňajú suchozemské, morské a pobrežné ekosystémy. Každá lokalita propaguje riešenia, ktoré spájajú zachovanie biodiverzity s jej trvalo udržateľným využívaním.

Biosférické rezervácie sú nominované národnými vládami a zostávajú pod suverénnou jurisdikciou štátov, v ktorých sa nachádzajú. Biosférické rezervácie určuje v rámci medzivládneho programu MAB generálny riaditeľ UNESCO na základe rozhodnutí Medzinárodnej koordinačnej rady MAB (MAB-ICC). Ich postavenie je medzinárodne uznávané. Členské štáty môžu predložiť lokality prostredníctvom procesu označovania.

Biosférické rezervácie zapájajú miestne komunity a všetky zainteresované strany do plánovania a riadenia.

Funkcie Biosférickej rezervácie

Všetkým trom základným úlohám BR je prikladaná rovnaká dôležitosť a sú plnené vyvážene.

Zachovanie​ biodiverzity a kultúrnej rozmanitosti​

Ekonomický rozvoj​, ktorý je sociálno-kultúrne a environmentálne udržateľný

Logistická podpora​ rozvoja prostredníctvom výskumu, monitorovania, vzdelávania a odbornej prípravy​

V súlade s tzv. Rámcovými stanovami programu MAB by mali BR obsahovať jednu alebo viac jadrových zón, nárazníkovú zónu a prechodovú oblasť, ktoré umožňujú diferencovane plniť všetky ich funkcie.

  1. jadrová zóna – je zákonne podložené prírodné alebo minimálne zmenené územie alebo niekoľko území venovaných iba dlhodobej ochrane (bezzásahové územie, povolené len neinvazívne metódy vedeckých výskumov).

  2. nárazníková zóna  – je zvyčajne oblasť obklopujúca alebo spájajúca jadrové zóny. Môže však existovať aj nezávisle na jadrovej zóne. Sú v nich možné ľudské aktivity nepoškodzujúce ochranárske ciele.

  3. prechodová zóna – je oblasť, kde je vyvíjané a propagované udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi.

Management biosférickej rezervácie by mal byť založený na rovnocennej, komplexnej spolupráci vedcov prírodovedných aj spoločenských odborov, ochranárskych aj rozvojových skupín, zástupcov štátnej správy a samosprávy a predovšetkým miestneho obyvateľstva.

Členenie biosférickej rezervácie

Podľa smerníc Komisie MAB pre výber, by každá BR mala obsahovať:

  • reprezentatívnu ukážku hlavného binómu, ktorý je charakteristický pre príslušnú oblasť alebo zemepisnú zónu,
  • ukážky výnimočných alebo ojedinelých ekosystémov, alebo rastlinných či živočíšnych populácií,
  • ukážky harmonického využívania prírodných zdrojov miestnym obyvateľstvom,
  • ukážky degradovanej prírody, ktorá si vyžaduje rehabilitáciu.

Tieto požiadavky boli podkladom pre členenie BR na jadrové územie, nárazníkovú zónu a prechodné územie. Uvedená diferenciácia územia by mala podporovať nielen prísne ochranárske činnosti, ale aj aktivity smerujúce k rehabilitácii narušených častí a k trvalo udržateľnému využívaniu územia.