Výskumno-edukačná sieť MAB UNESCO pre Slovensko

Výskumno-edukačná sieť MAB UNESCO pre Slovensko

Výskumno-edukačná sieť MAB UNESCO pre Slovensko je národná sieť pre výskum a vzdelávanie v biosférických rezerváciách Slovenska, s presahom spolupráce do zahraničia. Sieť je založená v júni 2025 a jej partnermi sú biosférické rezervácie Poľana, Slovenský kras, Tatry a Východné Karpaty, prírodovedne zamerané katedry/fakulty univerzít a vysokých škôl a vedecké inštitúcie, ktoré pracovne pôsobia v územiach biosférických rezervácií.

Víziou siete je vytvorenie unikátnej výskumnej a vzdelávacej komunity na Slovensku a jej poslaním je neustále rozšírenie spolupráce nielen medzi jej partnermi, ale aj spolupráce s materskými, základnými a strednými školami, pamiatkami Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, so Slovenským ľudový umeleckým kolektívom pôsobiacom v oblasti umeleckého spracovania a interpretácie tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku a mnohými, s Ústredím ľudovej umeleckej výroby, ktoré napĺňa svoje poslanie v oblasti ochrany a rozvíjania tradičných remesiel a domáckych výrob na Slovensku a mnohými ďalšími partnermi, ktorí sa venujú kultúre, tradíciám a tradičnej výrobe v územiach biosférických rezervácií.

Spolupráca partnerov siete:

  • Navrhovanie tém pre nové výskumné projekty a témy záverečných prác pre študentov manažérmi biosférických rezervácií, podľa potrieb biosférickej rezervácie
  • Poskytovanie informácií o vedených a ukončených projektoch riešených v biosférickej rezervácii, poskytovanie informácií o publikačnej činnosti a o záverečných prácach realizovaných v biosférickej rezervácii katedrami prírodovedne zameraných fakúlt univerzít a vysokých škôl
  • Možnosť zapojenia sa pedagogických inštitúcií do súťaží navrhnutých SV MAB UNESCO

SV MAB UNESCO ďakuje všetkým partnerom za ich členstvo a cennú spoluprácu.

Program MAB UNESCO

Program Človeka biosféra (Man and the Biosphere - Ďalej MaB) UNESCO)

Program Človek a biosféra je medzivládny a interdisciplinárny program, prijatý v roku 1971. Je výsledkom záverov generálnej konferencie Organizácie spojených národov, ktorá sa konala v roku 1968 v Paríži. Cieľom konferencie bola diskusia o klesajúcom trende zdravého životného prostredia, prírodných zdrojov a otázkach podpory ich racionálneho využívania. Konferencia bola prvým celosvetovým stretnutím na medzivládnej úrovni s cieľom prijať odporúčania týkajúce sa problémov životného prostredia s dôrazom na ich rastúci význam a globálny charakter.​

V začiatkoch bol Program MAB koncipovaný v širších okruhoch, ktoré pomáhali pri nadväzovaní spolupráce, výmene skúseností a informácií z dobrej praxe členských krajín. Spektrum tém sa zameriavalo na využívanie krajiny človekom, prispôsobenie ľudských aktivít kapacite ekosystémov, prístupy k vykonávaniu environmentálnych hodnotení a vývoj účinných opatrení na revitalizáciu degradovaných ekosystémov. Po celom svete sa identifikovali tzv. „rezervy biosféry“ – územia, kde sa pomerne úspešne darilo vykonávať tento multidisciplinárny prístup vo využívaní krajiny.​ ​

Sevilská stratégia

V roku 1995 sa začala nová éra biosférických rezervácií. Po medzinárodnej konferencii v španielskom Seville bol prijatý nový „zákonný rámec“ pre biosférické rezervácie – „Sevillská stratégia“. Bola prvým dokumentom, ktorý načrtol víziu budúcnosti programu MAB do 21. storočia. Definovala kritériá pre biosférické rezervácie tak, aby zahŕňali sociálne, kultúrne, duchovné a ekonomické potreby spoločnosti spolu s využívaním vedeckého výskumu. Vo svete, ktorý je čoraz viac ovplyvňovaný negatívnymi ľudskými vplyvmi, sa tak biosférické rezervácie stali modelovými územiami, kde človek žije a využíva krajinu v súlade so zachovaním a zhodnocovaním prírodných a kultúrnych hodnôt.​ ​

Program MAB na medzinárodnej úrovni koordinuje Sekretariát MAB v rámci UNESCO. Riadiacim orgánom je Medzinárodná koordinačná rada pre program MAB (ICC MAB). Na národnej úrovni sú aktivity UNESCO koordinované Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVaEZ SR) a prostredníctvom Slovenskej komisie pre UNESCO (SK UNESCO). Problematiku biosférických rezervácií (BR) vecne zastrešuje Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR).​

Čo sú to biosférické rezervácie?

Biosférické rezervácie sú „miestami učenia sa pre trvalo udržateľný rozvoj“. Sú to miesta na testovanie interdisciplinárnych prístupov k pochopeniu a riadeniu zmien a interakcií medzi sociálnymi a ekologickými systémami, vrátane predchádzania konfliktom a manažmentu biodiverzity. Sú to miesta, ktoré poskytujú lokálne riešenia globálnych výziev. Biosférické rezervácie zahŕňajú suchozemské, morské a pobrežné ekosystémy. Každá lokalita propaguje riešenia, ktoré spájajú zachovanie biodiverzity s jej trvalo udržateľným využívaním.​

Biosférické rezervácie sú nominované národnými vládami a zostávajú pod suverénnou jurisdikciou štátov, v ktorých sa nachádzajú. Biosférické rezervácie určuje v rámci medzivládneho programu MAB generálny riaditeľ UNESCO na základe rozhodnutí Medzinárodnej koordinačnej rady MAB (MAB-ICC). Ich postavenie je medzinárodne uznávané. Členské štáty môžu predložiť lokality prostredníctvom procesu označovania.​

Biosférické rezervácie zapájajú miestne komunity a všetky zainteresované strany do plánovania a riadenia. ​

Funkcie Biosférickej rezervácie​

Všetkým trom základným úlohám BR je prikladaná rovnaká dôležitosť a sú plnené vyvážene

Zachovanie​ biodiverzity a kultúrnej rozmanitosti​

Ekonomický rozvoj​, ktorý je sociálno-kultúrne a environmentálne udržateľný

Logistická podpora​ rozvoja prostredníctvom výskumu, monitorovania, vzdelávania a odbornej prípravy​

V súlade s tzv. Rámcovými stanovami programu MAB by mali BR obsahovať jednu alebo viac jadrových zón, nárazníkovú zónu a prechodovú oblasť, ktoré umožňujú diferencovane plniť všetky ich funkcie.

  1. jadrová zóna – je zákonne podložené prírodné alebo minimálne zmenené územie alebo niekoľko území venovaných iba dlhodobej ochrane (bezzásahové územie, povolené len neinvazívne metódy vedeckých výskumov).
  2. nárazníková zóna  – je zvyčajne oblasť obklopujúca alebo spájajúca jadrové zóny. Môže však existovať aj nezávisle na jadrovej zóne. Sú v nich možné ľudské aktivity nepoškodzujúce ochranárske ciele.
  3. prechodová zóna – je oblasť, kde je vyvíjané a propagované udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi.

Management biosférickej rezervácie by mal byť založený na rovnocennej, komplexnej spolupráci vedcov prírodovedných aj spoločenských odborov, ochranárskych aj rozvojových skupín, zástupcov štátnej správy a samosprávy a predovšetkým miestneho obyvateľstva.

Členenie biosférickej rezervácie

Podľa smerníc Komisie MAB pre výber, by každá BR mala obsahovať :

  • reprezentatívnu ukážku hlavného binómu, ktorý je charakteristický pre príslušnú oblasť alebo zemepisnú zónu,
  • ukážky výnimočných alebo ojedinelých ekosystémov, alebo rastlinných či živočíšnych populácií,
  • ukážky harmonického využívania prírodných zdrojov miestnym obyvateľstvom,
  • ukážky degradovanej prírody, ktorá si vyžaduje rehabilitáciu.

Tieto požiadavky boli podkladom pre členenie BR na jadrové územie, nárazníkovú zónu a prechodné územie. Uvedená diferenciácia územia by mala podporovať nielen prísne ochranárske činnosti, ale aj aktivity smerujúce k rehabilitácii narušených častí a k trvalo udržateľnému využívaniu územia.