Tatry – SVMAB

Charakteristika územia

Biosférická rezervácia Tatry sa nachádza v severnej časti Slovenskej republiky. Územie pokrýva dva národné parky na oboch stranách hranice medzi Poľskom a Slovenskom. Slovenskú časť predstavuje Tatranský národný park (TANAP), ktorý z poľskej strany susedí so súčasným Tatrzański Park Narodowy (TPN). Tatry sú najvyššie pohorie v dlhom Karpatskom pohorí, ktoré sa tiahne od Slovenska cez Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a Ukrajinu.

Schválená: 1993

Celková rozloha na slovenskej časti: 101 819,05 ha

Jadrovú zónu v BR Tatry predstavujú prevažne územia národných prírodných rezervácií, ktoré sú prísne chránené podľa národnej legislatívy. Slúžia ochrane biodiverzity, nedeštrukčnému výskumu a inému málo zaťažujúcemu využitiu.

výmera 49 663 ha (44 % z výmery BR Tatry)
nadmorská výška 125O – 2655 m
horské a vysokohorské lesy smrekového vegetačného stupňa a spoločenstvá kosodrevinového, alpínskeho a subniválneho stupňa

Nárazníkovú zónu predstavujú lesné spoločenstvá okolo intravilánu tatranských osád, kúpeľných, liečebných a turisticko-športových stredísk Uprednostňovanými aktivitami v tejto zóne sú environmentálne vzdelávanie, rekreácia, ekoturistika ako aj základný výskum

výmera 23 744 ha (21 % z výmery BR Tatry)
nadmorská výška 800 – 1250 m
lesy podhorského stupňa a parkové priestory v intravilánoch tatranských osád

Prechodnú (rozvojovú) zónu predstavuje celé ochranné pásmo TANAP- u. Táto zóna umožňuje rozmanité využívanie územia v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja miestnych zdrojov.

výmera 39 844 ha (35 % z výmery BR Tatry)
nadmorské výšky približne do 750 – 850 m
poľnohospodárska a lesná krajina ochranného pásma TANAP- u s historicky vzniknutými podtatranskými obcami a mestami

Vlastnosť a malebnosť prírodných podmienok územia spočíva predovšetkým v ich vysokohorskom charaktere. Nachádzajú sa tu až tri pohoria – Vysoké Tatry, Západné Tatry a Belianske Tatry. Bohatá rôznorodosť krajiny má za sebou zložitý geologický vývoj. Extrémne členitý povrch a meniace sa klimatické podmienky umožnili zachovať stav postglaciálnych procesov v území. BR Tatry má unikátne postavenie v Karpatskom oblúku vďaka svojim špecifikám medzi ktoré patria: ojedinelý vysokohorský reliéf s viditeľnými znakmi bývalej ľadovcovej činnosti, početné ľadovcové jazerá (plesá) a vysoká početnosť endemických druhov (karpatské endemity). Zároveň predstavuje najväčšie alpské pásmo na Slovensku a taktiež je územím s veľmi dobre zachovanými prírodnými lesnými porastami v pásme smrekového lesa. Rôznorodosť územia umocňujú zachované prvky tradičnej ľudovej kultúry, ktoré spoločne s folklórom dotvárajú jedinečnosť BR Tatry a odlišnosť od poľských susedov a ostatných regiónov Slovenska.

Tradičnými spôsobmi využívania územia sú poľnohospodárske a lesnícke aktivity. Poľnohospodárstvo v Tatrách bolo odjakživa spojené s chovom dobytka a oviec. Cestovný ruch sa začal objavovať od roku 1871. Základy ochrannej funkcie spočívajú vo vyhlásení Tatranského národného parku, ktorý bol prvým chráneným územím na Slovensku s oficiálnou zonáciou. Územie má šesť hlavných výškových vegetačných zón. Horská krajina s rekreačnými a turistickými osadami je prechodom medzi kultivovanými a prírodnými časťami regiónu vrátane mnohých typov lesov s bohatou biodiverzitou. Biosférická rezervácia je bohatá na rôzne druhy plazov, obojživelníkov, vtákov a cicavcov, ale môžeme obdivovať aj jej nádhernú flóru.

Hlavným cieľom rezervácie je chrániť alpínske charaktery najvyššieho pohoria v Karpatskom pohorí. Tatry sa rozprestierajú v piatich klimatických pásmach, vrátane rastlín z nižších horských lesov, subalpínskych lesov, kosodreviny lesnej, alpínskych trávnatých porastov a subnivalov. V tejto rezervácii je zastúpená rozmanitosť prírodných prvkov, ako je krasová topografia s dolomitmi a vápencom, kaňony a vodopády, pás kosodreviny lesnej, alpínske lúky, jazerá a skalnaté vrcholy. Spomedzi takmer 1 300 druhov rastlín v Tatrách je najcennejších 27 endemických a subendemických druhov. Nachádzajú sa tu aj početné pozostatky pliocénnej a glaciálnej flóry. Medzi rastlinné druhy patrí buk lesný (Fagus sylvatica), borovica lesná (Pinus mugo), siesta horská (Juncus trifidus) a vlk dvojdomý (Oreochla disticha). V rezervácii sa nachádza množstvo živočíšnych druhov vrátane najväčších európskych predátorov: medveď hnedý (Ursus arctos arctos), rys ostrovid (Lynx lynx) a vlk lesný (Canis lupus lupus). Vyskytujú sa tu aj druhy žijúce vo vysokých nadmorských výškach, ako je svišť poľný (Marmota marmota), hraboš snežný (Chionomys nivalis) a kamzík poľný (Rupicapra rupicapra). Od roku 2000 sa populácia kamzíkov zvýšila takmer o 850 kusov vďaka úsiliu Tatranského projektu na záchranu kamzíkov.

Logistickú funkciu zastupuje multidisciplinárny a podrobný výskum, ktorý začal po založení výskumnej stanice v roku 1953 v Tatranskej Lomnici. Jedná sa o jednu z mála vedeckých staníc v slovenských horách a poskytuje základňu pre výskum v celých Tatrách. Hlavnou úlohou vedcov Výskumnej stanice TANAP a ich spolupracovníkov sú vplyvy na životné prostredie vyplývajúce z vysokého počtu návštevníkov a zo znečistenia ovzdušia a vody. Od roku 2000 začal v Tatranskej Javorine vysokohorský biologický výskum, ktorý vykonával Výskumný ústav High Mountain Biology Univerzity v Žiline. Enviromentálne vzdelávanie zahŕňa rozvoj činnosti v oblasti špeciálnych vzdelávacích zariadení, ako aj publikačnú a propagačnú činnosť.

Schválená: 1993

Celková rozloha na slovenskej časti: 101 819,05 ha

výmera 49 663 ha (44 % z výmery BR Tatry)
nadmorská výška 125O – 2655 m
horské a vysokohorské lesy smrekového vegetačného stupňa a spoločenstvá kosodrevinového, alpínskeho a subniválneho stupňa

výmera 23 744 ha (21 % z výmery BR Tatry)
nadmorská výška 800 – 1250 m
lesy podhorského stupňa a parkové priestory v intravilánoch tatranských osád

výmera 39 844 ha (35 % z výmery BR Tatry)
nadmorské výšky približne do 750 – 850 m
poľnohospodárska a lesná krajina ochranného pásma TANAP- u s historicky vzniknutými podtatranskými obcami a mestami

Historické míľniky územia biosférickej rezervácie

1952 – nariadením Sboru povereníkov č.5/1952 vznikla zlúčením Dočasnej správy TANAPu a Správy lesného hospodárstva Vysoké Tatry Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici. Riadil ju lesnícky rezort. Toto nariadenie rozdelilo vlastné územie na štyri zóny – prísne rezervácie, čiastočné rezervácie, intravilány tatranských osád a obrábané poľnohospodárske pozemky.

1952 – zriadenie Poradného zboru pre veci TANAPu.

1953 – zriadenie Výskumnej stanice TANAPu v Tatranskej Lomnici.

Ešte v roku 1953 sa naposledy páslo v Tichej a Kôprovej doline 1760 oviec a 200 kusov dobytka. Rakúsy a Spišská Belá pásli v Belianskych Tatrách 1361 oviec. Začala sa postupná likvidácia pastvy, ktorá bola dokončená v roku 1955. Bol to jeden z najväčších úspechov ochrany prírody v prvých rokoch existencie národného parku.

1957 – zriadenie Múzea TANAPu v Tatranskej Lomnici.

1957 – bola ustanovená profesionálna Horská služba TANAPu ako špeciálne tatranské pracovisko.

Správa Symbolického cintorína pri Popradskom plese po niekoľkých rokoch „bezprizornosti“ sa postupne dostávala pod krídla Správy TANAPu.

1964 – Slovenská národná rada pod č. 14 23. januára 1964 schválila Koncepciu ochrany prírody a tvorby prírodného prostredia TANAPu.

1970 – 1973 – pod odborným dohľadom vedcov z Výskumnej stanice TANAPu a v spolupráci s inými odborníkmi vznikol dokument Územný priemet funkcií z hľadiska ochrany prírody v širšej tatranskej oblasti, ktorý tvoril podklad pri hodnotení nových investičných zámerov na území TANAPu a v širšom regióne Vysokých Tatier Podarilo sa tým zabrániť investičným aktivitám pri budovaní objektov cestovného ruchu v Roháčskej doline, na Kotlovej nad Podbanským, pri Hincových plesách a na Patrii.

Na prelome 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia boli uplatnené viacerí regulačné opatrenia smerujúce napríklad k uzávere a zrušeniu niektorých turistických chodníkov.

1979 – po prvý raz sa ochrancovia prírody a turisti zúčastnili na akcii Čisté hory, ktorej cieľom bolo očistiť vysokohorskú prírodu od odpadkov.

1987 – Nariadením vlády SSR č. 18/1987 boli Západné Tatry preradené z ochranného pásma do vlastného územia TANAPu.

1990 – vláda Slovenskej republiky vydala Uznesenie č. 300/1990 Opatrenia na riešenie akútnych problémov TANAPu na obdobie 1990 – 1991.

1991 – Vyhláška č. 166 Slovenskej komisie pre životné prostredie zriaďuje na území TANAPu 37 štátnych prírodných rezervácií.

1991 – vláda SR vydala uznesenie č. 658 z 19. novembra 1991, ktorým schválila Program starostlivosti o TANAP do roku 2000. Uplatňovali sa v ňom princípy diferencovanej ochrany prírody v závislosti od stavu jednotlivých ekosystémov. Boli popísané výškové zóny A, B,C a v nich ekologicko–funkčné priestory. Zámery sa nepodarilo dostatočne naplniť.

1993 – Tatry ako dve biosférické rezervácie boli zaradené do programu UNESCO Človek a biosféra. UNESCO si v tomto programe vytýčilo úlohu sledovať stav a rozvoj jednotlivých území a ich prírody. V roku 2013 bolo konštatované, že v biosférickej rezervácii TATRY po 20 rokoch sa na území TANAPu zvýšil podiel zastavaných plôch, hospodárskych areálov, športovísk z 2.6 na 5.5 %.

1994 – Slovenská národná rada schválila zákon 287/1994 o ochrane prírody a krajiny, ktorého aplikácia priniesla mnohé rozpory. V podstate bol zrušený zákon o TANAPe z roku 1948, ďalej bola zrušená Správa TANAPu a od 1. januára 1995 bola vytvorená nová organizácia Štátne lesy TANAPU (pod rezortom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR). K redukcii náplne práce bývalej Správy TANAPu došlo až v marci 1996, kedy bola ustanovená nová Správa TANAPu ako súčasť nového subjektu – Správy národných parkov Slovenskej republiky, ktorú zriadilo Ministerstvo životného prostredia SR. Odvtedy riadenie prírody v TANAPe spôsobovalo nemálo problémov. Zásadné medzirezortné problémy nevyriešil ani nový zákon Národnej rady SR č. 534/2002 o ochrane prírody a krajiny. Proces zonácie nebol vyriešený ešte ani v roku 2018.

2004 – dňa 19. novembra 2004 prudké nárazy vetra o rýchlosti až 230 km/hod poškodili v národnom parku 2030 tis. m³ lesných porastov na ploche viac než 12 tis. ha. Kalamitou v najväčšom rozsahu boli poškodené lesné porasty v pôsobnosti ochranných obvodov Štátnych lesov TANAP Dolný Smokovec, Vyšné Hágy a Tatranská Lomnica.[4] Najväčšie straty utrpeli pri pohrome štátne lesy (56,8 %), mesto Kežmarok (12,4 %) a mesto Spišská Belá (4,6 % výmery postihnutého územia). Zvyšok pripadá na osem pozemkových spoločenstiev bývalých urbarialistov podtatranských obcí (takmer 22 %), na niekoľko fyzických osôb (3,4 %) a cirkev (0,6 % výmery postihnutého územia).[5] V nasledujúcich rokoch porasty v prísne chránených prírodných rezerváciách poškodil podkôrny hmyz. Likvidácii poškodených porastov a ich obnove bránili ochranárske organizácie. Za obdobie od novembra 2004 do roku 2016 pribudlo v lesoch TANAPu toľko hektárov podkôrnikovej kalamity, koľko spôsobila novembrová víchrica v roku 2004.

2022 – Národná rada SR svojim uznesením zo dňa 14. decembra 2021 novelizovala zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, v ktorom príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici sa od 1. apríla 2022 zlučuje s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku. Príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici jej zlúčením s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku 1. apríla 2022 zaniká. Sídlom novej Správy TANAPu sa stala Tatranská Lomnica. Stalo sa tak po takmer troch desaťročiach, keď vyvrcholilo úsilie ochrancov prírody zlúčiť pod jednu strechu dve organizácie, ktoré vznikli v roku 1994 po schválení kontroverzného zákona 287/1994 o ochrane prírody a krajiny. Štátne lesy TANAPu podľa neho spravovali štátne pozemky v oblasti Vysokých Tatier a Pienin a o ochranu prírody v týchto národných parkoch sa starala Správa TANAPu. Novela zákona dala novej Správe Tatranského národného parku, okrem iného, aj právnu subjektivitu